Prvá polovica 19. storočia
Objav elektromobilu sa dá len ťažko priradiť konkrétnemu človeku či krajine, keďže mu nutne musel predchádzať vznik komponentov ako je batéria alebo elektrický motor. Zostávajúc ale pri vozidle, v prvej polovici 19. storočia sa vynálezci z rôznych kútov sveta – z Maďarska, Holandska a Spojených štátov amerických začali pohrávať s konceptom vozidla poháňaného vďaka batérii, čo ich doviedlo k vytvoreniu elektrického „vozidla“.
Štefan Anián Jedlík
Jedným z týchto vedcov bol maďar Štefan Anián Jedlík, experimentálny fyzik a mimochodom rodák z Nových Zámkov, ktorý je dodnes v našich končinách považovaný za vynálezcu dynama a elektromotora. Jeho elektromotor, ktorého pevnú i otáčajúcu sa časť tvorili elektromagnety, môžu spolu s inštrukciami k použitiu dodnes obdivovať návštevníci Umeleckopriemyselného múzea v Budapešti.
1840
Ďalším prelomom v tejto oblasti sa dá nazvať objav elektrickej lokomotívy „Galvani“ Roberta Davidsona zo štyridsiatich rokov 19. storočia. Pretože zinok, ktorý obsahovala batéria na pohon lokomotívy, bol približne 40x drahší ako uhlie, Davidsonov objav nemal dlhé trvanie. Jeho takmer 5 metrov dlhé a 6 ton ťažké dieťa Galvani bolo zničené počas svojej exhibičnej jazdy z Glasgowa do Edinburghu. O neznámom páchateľovi sa dodnes traduje, že bol prívržencom parných lokomotív. Davidsonove nespochybniteľné priekopnícke úmysly narážali na realitu nedostatku finančných zdrojov potrebných na ich rozvinutie. Produkcia batérie stála veľa peňazí a jej znovunabitie vyžadovalo výmenu chemických látok vo vnútri. Olovená akumulátorová batéria, ktorá sa nepotýkala s týmto problémom, bola vynájdená niekoľko rokov po tom.
1859 – Olovený akumulátor
Vynálezcom takejto prvej dobíjacej batérie sa v roku 1859 stal francúz Gaston Planté. Táto udalosť naraz dala nádej v premenu v realite nie veľmi použiteľných elektrických vozidiel na praktického spoločníka. Olovený akumulátor sa dodnes používa ako v niektorých typoch elektromobilov, tak v bežných benzínových a dieselových autách na naštartovanie motora – samozrejme v obmenenej podobe.
1881 – Prvá elektrická trojkolka
Na Gastonovu dobíjaciu olovenú akumulátorovú batériu naviazal v roku 1881 jeho krajan Alphonse Faure a zdokonalil ju natoľko, že vďaka oveľa vyššej kapacite sa mohla konečne stať produktom priemyselnej výroby. Ešte v tom istom roku pomohol Faure pri vzniku elektrického auta pod hlavičkou výrobcu Jeantaud. Rok 1881 bol na novinky z „elektroautomobilovej“ brandže naozaj bohatý, pretože angličania William Ayrton a John Perry prišli s elektrickou trojkolkou – prvým vozidlom, ktoré používalo svetlá na elektrinu.
1894 – Electrobat
Rok 1894 sa nakoniec stal míľnikom vo vývoji elektrinou poháňaných vozidiel, pretože inžinieri Henry Morris a Pedro Salom zhotovili v americkej Philadelphii prvý úspešný elektrický automobil. Obaja muži boli už predtým v meste zapletení do elektrifikácii pouličných električiek, čím prispeli k zamedzeniu potiaží spojených s vozidlami dovtedy odkázanými na zvieraciu silu.
Svoj automobil patentovali 31. augusta 1894, dali mu meno Electrobat a vybavili ho oceľovými kolesami, ktoré boli jediné schopné uniesť vtedy 725 kg vážiacu olovenú batériu. Pretože páni Morris a Salom boli ľudia, ktorí sa neuspokojili s prvým čiastkovým úspechom, netrvalo dlho a radou zlepšení sa im u v poradí štvrtého prototypu podarilo znížiť hmotnosť batérie na 160 kilogramov. Zníženie hmotnosti na zlomok pôvodnej dovolil nahradiť oceľové kolesá pneumatikami. Vyzbrojení pokročilou technológiou založili Morris a Salom elektrickú nákladnú a prepravnú spoločnosť a využili svoj vynález ako modernú náhradu vtedy obľúbených drožiek – kočiarov ťahaných koňmi určenými pre prepravu osôb.
1908
Henry Ford začína s výrobou Modelu T, zatiaľ čo svojej žene Clare kupuje Detroit Electric Model C coupe.
1912 – Veľký útlm elektromobilového priemyslu
Masová produkcia Modelu T a s ňou súvisiaci rapídny pokles cien benzínových áut prispel k viditeľnému záujmu o kúpu elektrických vozidiel v USA. Tie sa razom stali vo vzťahu k ich benzínovým náprotivkom dva až trikrát tak drahé.
Ďalšími dôvodmi k poklesu záujmu boli nízka cena ropy, rozvinutejšia cestná sieť a túžba ľudí jazdiť na dlhšie vzdialenosti, menšia maximálna rýchlosť elektrických áut, či obmedzená infraštruktúra, potrebná na ich dobíjanie. Nepriaznivá ekonomická situácia v čase 1. svetovej vojny a stigma, že elektricky poháňané vozidlá sú ženskou záležitosťou tiež neprispeli k pozdvihnutiu imidžu takýchto áut.
Klincom do rakvy elektrických áut bol paradoxne vynález elektrického štartéra, ktorý odstránil nepohodlné a fyzicky náročné štartovanie ručnou kľukou.
Na mnoho rokov nastal vo výrobe elektromobilov veľký útlm…
1972
Útlm trval až do 70. rokov 20. storočia. Zavedenie Clean Air Act v roku 1963 a ropné embargo z jesene 1973 znamenali opätovné zameranie pozornosti na vozidlá s alternatívnym pohonom. Hviezdami medzi výrobcami sa v tých časoch stali Sebring-Vanguard s modelom Citicars“ a Elcar Corporation.
Nezaháľalo sa ani v Európe. Letné olympijské hry v Mníchove v roku 1972 boli perfektnou príležitosťou na predstavenie prvého elektromobilu značky BMW – BMW 1602 E.
Stále prísnejšie zákony na ochranu životného prostredia boli úrodnou pôdou pre ďalší rozvoj elektromobilizmu.
1992 – Škoda Favorit Eltra
V našich je jedným z prvých prípadov elektrických áut Škoda Favorit Eltra 151 L a 151 Pickup z roku 1992. Autá s maximálnou rýchlosťou 80km/h a dojazdom 80 km boli vyvážané do Švajčiarska, neskôr do ďalších štátov v západnej Európe. Doma si pár kusov rozobrala Česká pošta, ktorá v nich videla dobrého adepta na rozvážanie zásielok v centrách veľkých miest.
1997
Len o pár rokov neskôr predstavuje Toyota na japonskom trhu hybridný model Prius a v roku 2000 ho dokonca predstavuje celému svetu.
2008 – Prvá Tesla
Rok 2008 sa niesol v znamení nástupu Li-Ion batérie, ktorá sa stáva súčasťou automobilu amerického výrobcu Tesla Roadster.
2012
Tesla prichádza na trh s revolučným sedanom Model S s dojazdom 425 km. Elektromobil získava 5 hviezdičiek bezpečnosti od U.S. Nationa Highway Traffic Safety Administration.
